Prázdninové stravovanie

Výživa predstavuje základný exogénny faktor podmieňujúci rast a vývoj detí. Organizmus dieťaťa je mimoriadne citlivý na všetky nedostatky vo výžive.

V odbornej literatúre pribúda čoraz viac údajov o náraste obezity v rozvinutých krajinách, a to už v detskom veku. Rovnako je známe, že asi 80% obéznych detí zostáva obéznymi aj v dospelosti.

Z vonkajších príčin obezity je na prvom mieste v nadmerný energetický príjem v súčinnosti s nízkym energetickým výdajom. Spôsobuje to nadbytok nevhodne zvolenej stravy a sedavý spôsob života.

Je oveľa výhodnejšie obezite predchádzať ako ju liečiť, preto je potrebné s preventívnymi opatreniami začať už od najútlejšieho veku.

Osvojenie si správnych stravovacích zvyklostí už v detstve možno považovať za jednu z najúčinnejších foriem prevencie obezity a ďalších chronických ochorení v dospelosti.

Venujme počas prázdnin pozornosť stravovaniu detí

Prázdniny sú ideálnym obdobím na úpravu stravovacích zvyklostí detí a životného štýlu vôbec. Deti počas školského roka trávia väčšinu času posediačky – či už v škole alebo doma pri príprave na vyučovanie, sledovaní televízie a počítačových hrách.

Počas školského roka často neraňajkujú, buď nedesiatujú vôbec, alebo konzumujú nevhodnú stravu zakúpenú v školskom bufete alebo automate. Obed v školskej jedálni často odmietajú a ak sa v školskej jedálni stravujú, tak vynechávajú polievky, zeleninové jedlá a uprednostňujú múčne alebo sladké jedlá.

Výsledkom je príchod vyhladovaného dieťaťa domov, ktoré poje všetko, čo nájde – často sušienky, sladkosti a ďalšie nevhodné potraviny. K častým zlozvykom patrí nadmerná konzumácia jedál na večeru, prípadne ešte aj po večeri – pri sledovaní televízie.

Pohromou je veľká obľuba sladkých nápojov – koly, limonády, sladených džúsov, prípadne sladených čajov.

Životný štýl a stravovací režim detí počas prázdnin by mal byť odlišný – prázdniny by mali byť aj obdobím maximálnej telesnej aktivity, čiže ich denný program by nemal byť vyplnený sedením pri počítači alebo pred televízorom.

Telesná aktivita je dôležitá preto, aby sa skonzumovaná strava metabolizovala na potrebnú energiu a nevytvárali sa zásoby tuku.

Zásady zdravého prázdninového stravovania

Stravovanie počas prázdnin by malo spĺňať všetky základné zásady zdravého stravovania ako po celý rok. Odlišnosti sú dané jednak zvýšenou telesnou aktivitou – deťom možno zvýšiť energetický príjem adekvátne k výdaju, a jednak sezónnosťou.

Leto je obdobím dozrievania a dostatku širokého sortimentu ovocia a zeleniny, najmä domácich druhov, čo by sa malo odraziť aj v jedálnom lístku detí. Počas prázdnin deti nemusia ráno skoro vstávať, preto treba tento čas využiť na návyk pravidelného výdatného raňajkovania ako základu celodennej aktivity.

Dieťa by malo jesť aspoň 5-krát denne. Pravidelným prísunom potravy dosiahneme zmenšenie jednotlivých porcií, pravidelný prísun energie, ktorú dieťa priebežne počas dňa spotrebuje a zamedzí sa tvorba tukových rezerv.

Ráno treba rozhodne začať plnohodnotnými raňajkami a rovnako dôležitá je aj nutrične hodnotná desiata. Vhodné sú celozrnné pekárenské výrobky s rastlinnou nátierkou alebo doma vyrobenou nátierkou (tvarohovou, rybacou, bryndzovou, zeleninovou a pod.) s bohatou zeleninovou oblohou.

Rovnako čerstvé ovocie dodá detskému organizmu množstvo dôležitých vitamínov a minerálnych látok. Pravidelnou súčasťou dopoludňajšieho jedla by mal byť mliečny nápoj – môže byť teplý alebo studený, kyslomliečny, jogurtový – podľa preferencií dieťaťa.

Vzhľadom na vyššie vonkajšie teploty počas leta nie sú vhodné ťažké jedlá , ale naopak ľahké, zeleninové, striedané s chudým mäsom, cestovinou a pod. Deťom je potrebné denne podávať šaláty zo surovej zeleniny v kombinácii s rastlinným olejom, ochutené čerstvými bylinkami.

Medzi hlavnými jedlami je vhodné ponúkať deťom surové ovocie, prípadne opäť mliečny výrobok – jogurt, výrobky na báze tvarohu a pod.

Prázdninový čas je potrebné využiť aj na to, aby sme deťom obmedzili prístup k tzv. bufetovým jedlám, ktoré počas školského roka preferujú – čipsom, hranolčekom, sladkostiam, potravinám rýchleho občerstvenia atď., ktoré obsahujú veľké množstvo zdraviu nepriaznivých skrytých tukov

Nezabúdajme na pitný režim

Pitný režim je dôležitý po celý rok, ale vzhľadom na vyššie teploty a zvýšenú telesnú aktivitu je potrebné pravidelnému príjmu tekutín venovať počas leta mimoriadnu pozornosť. Dôležité je uvedomiť si, že deti sú mimoriadne zraniteľnou skupinou pokiaľ ide o nedostatok tekutín.

Prázdninový čas možno opäť využiť aj na usmernenie detí pri výbere vhodných nápojov: najvhodnejšia je pitná voda, ktorú možno striedať s minerálnymi, pramenitými vodami, s ovocnými alebo bylinkovými nesladenými čajmi, prípadne ovocnými alebo zeleninovými šťavami – ale bez pridaného cukru a konzervačných látok.

Tekutiny by mali mať aj vhodnú teplotu – deťom nepodávame chladené nápoje, aby sme sa vyhli podráždeniu sliznice hltana.

Nástrahy cestovania

Prázdniny sú aj obdobím rodinných dovoleniek a cestovania. Bolo by vhodné, keby sa spájali s upevnením zdravia a posilnením imunity. Cestovanie však môže prinášať so sebou aj rôzne zdravotné riziká.

Čoraz populárnejšie je cestovanie do krajín tropického a subtropického pásma, pričom spravidla ide o krajiny s vysokým rizikom vzniku črevných infekcií v dôsledku kontaminovaného jedla alebo vody. Nebezpečné je hlavne to, že vzhľad, chuť a vôňa kontaminovaného jedla nemusí byť vôbec zmenená.

Riziko črevnej infekcie závisí od pôvodu jedla, jeho uskladnenia, spôsobu prípravy a miesta predaja. Najčastejšie ide o infekcie vyvolané baktériami (salmonelózy), ale pôvodcami môžu byť aj vírusy a parazity.

Z jednotlivých druhov potravín najčastejšie bývajú kontaminované morské živočíchy, mäso, zelenina a nepasterizované mliečne produkty.

Dôsledkom konzumácie takto infikovanej potraviny býva hnačkové ochorenie s veľmi krátkou inkubačnou dobou (niekoľko hodín) sprevádzané nevoľnosťou, vracaním, bolesťami brucha až celkovým vyčerpaním a dehydratáciou.

Ako sa vyhnúť hnačke cestovateľov?

Z hľadiska prevencie takýchto „nehôd“ je kľúčová dostatočná tepelná úprava jedla – dôkladne prepečené mäso a ryby, varené jedlá, nie iba zohrievané. Surovú zeleninu a ovocie je potrebné dôkladne umyť v nezávadnej vode a ošúpať.

Mliečne produkty je vhodné kupovať komerčne pripravené, balené, pasterizované a z osvedčených obchodov.

K najrizikovejším potravinám, ktoré by sme najmä deťom rozhodne nemali ponúkať, patria: surové alebo nedostatočne tepelne spracované mäso, ryby, mäkkýše, suši; surová zelenina a neošúpané ovocie, nepasterizované mliečne výrobky, vajcia, jedlo od pouličných predajcov, zohrievané jedlo.

Ďalším významným zdrojom infekcie môže byť voda alebo iné nápoje.

Je nevyhnutné vyhnúť sa konzumácii vody z vodovodu, lokálne plnenej vode a ľadu. K ďalším nevyhnutným preventívnym opatreniam – a súčasne aj najjednoduchším a najlacnejším – patrí dôkladné umývanie rúk pred každým jedlom a po použití toalety.

Je to osobitne dôležité v prípade, ak sa dostanete do kontaktu s človekom, ktorý už hnačku má, pretože niektorí pôvodcovia sa prenášajú aj priamym kontaktom.