Mäso je cenným zdrojom plnohodnotných bielkovín a niektorých vitamínov a minerálnych látok, ktoré sú pre náš organizmus dôležité.
Nie je teda dobré, ani z dobrej vôle, mäso z detského jedálneho lístka vylúčiť.
Prečo je mäso také dôležité? Predovšetkým obsahuje tzv. esenciálne aminokyseliny – látky, ktoré telo potrebuje pre správne fungovanie, rast, obnovu tkaniva a detský organizmus.
Slovo „esenciálny“ v názve týchto aminokyselín znamená, že si ich naše telo nedokáže vytvoriť z iných neesenciálnych aminokyselín, preto ich musí prijímať zo stravy už hotové.
Mäso je aj zdrojom niektorých minerálnych látok – napr. železa, fosforu, zinku, horčíka. Obsahuje aj vitamíny skupiny B, vitamín A a D. Nasledujúca tabuľka uvádza, koľko mäsa by sme mali zjesť, aby nám, a najmä našim deťom, nehrozil nedostatok niektorých potrebných látok.
Jedna porcia predstavuje 60 gramov mäsa. Niekoľkokrát týždenne je možné nahradiť porciu mäsa jedným vareným vajcom, 5 lyžicami varených strukovín alebo 2 lyžicami orechov.
Ako najvhodnejšie sa uvádza hydinové mäso, pretože je najmenej tučné a ľahšie stráviteľné. Hydinové mäso však neobsahuje všetky vitamíny a minerálne látky v takom množstve, aby bola ich potreba v tele trvalo pokrytá, preto je vhodné jesť aj tmavé druhy mäsa. Z nich je najvhodnejšie chudé hovädzie alebo teľacie.
Dôležitú úlohu v strave zohrávajú ryby. V zdravom jedálnom lístku dospelých i detí by mali byť zastúpené aspoň 2x týždenne. Rybie mäso obsahuje vo svojom tuku mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre zdravie srdca a ciev. Je v ňom väčšie množstvo vitamínov D a E, v morských rybách navyše viac jódu.
Ďalšími mäsovými produktmi sú vnútornosti. Ich úloha vo výžive je dvojznačná. Na jednej strane sú veľmi tučné a obsahujú veľké množstvo cholesterolu, na druhej strane sú bohatým zdrojom vitamínu A, kyseliny listovej a železa.
Veľa ľudí sa obáva, že pečeň je veľmi zanesená škodlivinami, pretože v tele funguje ako „čistička“. Nie je to však úplne pravda. Veľká časť škodlivých látok z pečene odchádza. Napriek tomu sa odporúča servírovať deťom vnútornosti iba občas a uprednostňovať vnútornosti z mladých zvierat, čo by malo byť uvedené na obale.
Veľmi obľúbenými mäsovými výrobkami sú údeniny a paštéty. Tieto potraviny obsahujú veľké množstvo cholesterolu, tukov, soli a často aj konzervačných látok, nie vždy sú vyrobené z kvalitných surovín. Nemali by preto byť pravidelnou súčasťou zdravého jedálneho lístka ani dospelých, nehovoriac už o deťoch.
Ak ich aj napriek tomu chcete konzumovať, prípadne ich dávať aj svojim deťom, vyberajte len tie najkvalitnejšie – šunku od kosti, hydinovú šunku. Ani tie by však nemali tvoriť základ jedálneho lístka.
Prečo NIE:
Stravovať deti podľa zásad vegetariánstva: pre malé deti je vegetariánska strava nevhodná. Pre správny vývoj deti potrebujú, aby aspoň 40% bielkovín, ktoré skonzumujú, bolo živočíšneho pôvodu, optimálne množstvo je dokonca 50 – 70%.
Živočíšne bielkoviny naše telo dokáže oveľa lepšie využiť, rovnako aj minerálne látky. Navyše niektoré vitamíny sú iba v potravinách živočíšneho pôvodu!
Podávať deťom údeniny a paštéty: tieto potraviny obsahujú veľké množstvo tuku, cholesterolu, solí a niekedy i konzervačných látok, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé.
Do zdravého jedálneho lístka dospelých ani detí nepatria.