Plasty, známe aj pod pôvodným názvom umelá hmota, označujú celý rad syntetických či polosyntetických polymérnych výrobkov. Pozostávajú z organických kondenzačných alebo prísadových polymérov a môžu obsahovať aj látky na zlepšenie kvality či zvýšenie ceny.
Margaríny (rastlinné tuky) sa vyrábajú z rastlinných olejov a tukov. Ako dodáva Doc. Jurkovičová, „ich zloženie musí zodpovedať prísnym požiadavkám Potravinového kódexu SR, ale aj nariadeniam Rady ES, platným v celej Európskej únii.“
Ani po rokoch sa margarín nepokazí a nezačne zapáchať.
Rastlinné tuky majú presne určenú dobu trvanlivosti, čo sú asi 3 mesiace od dátumu výroby, s podmienkou dodržania správnych skladovacích podmienok. Po uplynutí tejto doby sa začína ich kvalita meniť, podobne ako aj kvalita iných potravín.
Margarín nemá žiadnu výživovú hodnotu, preto ho nič nezožerie a nič na ňom nevyrastie.
Zloženie rastlinných tukov je z hľadiska zdravej výživy výhodnejšie než zloženie živočíšnych tukov. Neobsahujú cholesterol a majú priaznivejší obsah mastných kyselín. Kvalitné rastlinné tuky obsahujú menej nasýtených mastných kyselín, prakticky neobsahujú trans-mastné kyseliny a obsahujú viac zdraviu prospešných nenasýtených mastných kyselín.
Rastlinné tuky (margaríny), podobne ako maslo, pomáhajú zvyšovať príjem celého radu vitamínov (napr. vitamíny A, E a D). Niektoré margaríny na trhu obsahujú aj vitamíny B1, B6, B12 a kyselinu listovú. Môžu obsahovať aj polynenasýtené mastné kyseliny EPA a DHA.
Margarínom sa vyhýbajú dokonca aj plesne a mikroorganizmy.
Plesne a iné mikroorganizmy môžu napadnúť aj rastlinný tuk, rovnako ako každú potravinu. Tuky sa však všeobecne najviac degradujú žltnutím, ak sa nedodrží odporúčaný spôsob skladovania, a po prekročení odporučenej doby spotreby.
Prečo margaríny nechce nič živé? Lebo obsahujú 99,99 % plastu, ktorý zabíja život!!
Rastlinné tuky sa vyrábajú z rastlinných olejov a tukov, čiže výlučne z prírodných zdrojov. Margaríny nemajú s plastmi nič spoločné.
Väčšina odborníkov na výživu dnes prehlasuje, že obyčajné maslo je lepšie.
Naopak. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že konzumácia živočíšnych tukov by sa mala znižovať a mali by sa nahrádzať rastlinným olejmi a z nich vyrobenými kvalitnými rastlinnými tukmi.
Takéto odporúčania možno nájsť napr. v Programe ozdravenia výživy obyvateľov SR, aj v Národnom programe prevencie obezity, kde sa opatrenia v oblasti výživy zameriavajú na „posun spotreby tukov od nasýtených k nenasýteným, k vylúčeniu trans-mastných kyselín a k obmedzeniu spotreby živočíšnych tukov, najmä z mäsových a tučných mliečnych výrobkov“.
Zmeny stravovacích zvyklostí – zámena masla za rastlinné tuky – mali vo viacerých krajinách pozitívny vplyv na zdravie populácie (významné zníženie priemernej hladiny cholesterolu v populácii a predĺženie strednej dĺžky života).
Napríklad v ČR začala po r. 1984 významne klesať úmrtnosť v dôsledku významných zmien v stravovaní: spotreba mäsa klesla o 13%, masla o 43,6%, a naopak stúpla konzumácia rastlinných tukov o 16%. Týmto a ďalším zmenám v stravovaní sa pripisuje hlavný vplyv na hladiny cholesterolu v českej populácii.
Podobne v Poľsku sa od začiatku 90. rokov zaznamenal pokles kardiovaskulárnej úmrtnosti (po predchádzajúcom dlhodobom vzostupe) v dôsledku výraznej zmeny v zložení stravy: konzumácia živočíšnych tukov klesla o 23%, konzumácia rastlinných tukov stúpla o 48% a súčasne sa zvýšila konzumácia čerstvého ovocia a zeleniny.
Ako ďalší príklad môže slúžiť Fínsko – krajina, ktorá bola v 60. rokoch minulého stor. na prvom mieste na svete v kardiovaskulárnej úmrtnosti, pričom jednou z príčin bola vysoká priemerná hladina cholesterolu v dôsledku mimoriadne vysokej spotreby masla a plnotučných mliečnych výrobkov.
Po intenzívnej zdravotnovýchovnej kampani a zmene stravovacích zvyklostí (poklese spotreby nasýtených tukov, zvýšení spotreby kvalitných rastlinných tukov, ovocia a zeleniny) Fínsko zaznamenáva až do súčasnosti výrazný a systematický pokles kardiovaskulárnej chorobnosti a úmrtnosti.
Opačný príklad možno ukázať na skupine Japoncov, ktorí migrovali z Japonska, t.j. krajiny s veľmi nízkou kardiovaskulárnou úmrtnosťou, do USA, kde si zvýšili príjem energie a nasýtených tukov. Vyústilo to do ich zvýšenej hmotnosti a zvýšenej hladiny cholesterolu, s následným zvýšením výskytu srdcovo-cievnych ochorení.
Maslo je prírodný produkt, kým margaríny sa musia vyrábať zložitým technologickým procesom a preto to nie sú prírodné tuky.
Rastlinné tuky (či margaríny) tvorí zmes kvalitných rastlinných tukov a olejov, kde východiskovou surovinou je vždy výlučne prírodný produkt – rastlinný olej.
Výroba rastlinných tukov vychádza z jednoduchých mechanizmov: intenzívnym miešaním vopred pripravenej zmesi tukovej a vodnej zložky vznikne homogénna zmes, ktorá sa nechá kryštalizovať na chladených valcoch a súčasne sa mechanicky spracováva hnetením.
Vlastná výroba rastlinných tukov je založená len na fyzikálnych procesoch, podobne ako výroba masla. Napokon – aj tradičné mútenie masla na vidieku sa už dnes nahradilo priemyselnými technológiami.
Margarín by bez výdatnej pomoci farbív a iných prísad zostal nevábnou sivou hmotou.
Základ margarínov (rastlinných tukov) je bledší. Spôsobuje to štruktúra výrobku, kde sa farba základnej suroviny (oleja) zosvetľuje, čo je úplne prirodzená optická vlastnosť. Konečnú farbu získava napr. pridaním beta-karoténu, ktorý sa bežne vyskytuje v žltých či oranžových druhoch ovocia a zeleniny.
Aj farba masla sa mení podľa sezóny – od svetlejšej (v zimnom období) po žltšiu (v lete, keď kravy spásajú čerstvú trávu). Beta-karotén sa niekedy pridáva aj do masla, aby sa celoročne zjednotila jeho farba.
Do masla sa na rozdiel od margarínu nemusia pridávať vitamíny umelo. Maslo obsahuje prírodné vitamíny, z ktorých najdôležitejšie sú vitamíny A a D.
Nie je pravda, že maslo obsahuje všetky vitamíny z prírodných zdrojov, kým margaríny žiadne. Maslo obsahuje hlavne vitamíny A a D, margaríny obsahujú prírodný vitamín E obsiahnutý v rastlinnom oleji.
Účinok vitamínov v ľudskom organizme je rovnaký bez ohľadu na to, či sa prijíma prostredníctvom masla alebo margarínu.